Kraskovo

V roku 1895 popísal viditeľné časti nástenných malieb v kostole v Kraskove (Karaszkó) István Gróh. V roku 1901 ich odkryl József Huszka a následne v roku 1906 i reštauroval. V rámci celkovej obnovy kostola v rokoch 1983-1986 boli nástenné maľby v interiéri a exteriéri reštaurované kolektívom Štátnych reštaurátorských ateliérov Levoča (L. Székely, J. Jozefík, I. Žucha). Vzhľadom ku kvalite nástenných malieb a miere ich zachovania im venovali pozornosť maďarskí, českí a slovenskí historici a historičky umenia: Mária Prokopp, Vlasta Dvořáková, Karel Stejskal, Milan Togner, Katarína Biathová, Ján Bakoš, Barbora Glocková  a Ivan Gerát. V odbornom článku sa nimi v roku 1932 zaoberal básnik Ivan Krasko. Maľby sú spracované i v nedávno publikovanej monografii o stredovekých nástenných maľbách na Gemeri. 

Figurálne nástenné maľby realizované technikou pravej fresky pokrývajú celé vnútro svätyne, víťazný oblúk vrátane jeho východnej steny zo strany lode a celú plochu severnej steny lode. Na spodných častiach presbytéria a severnej steny lode je ornamentálny pás so štylizovanými rastlinnými motívmi, nanášanými cez šablóny. Milan Togner priradil autorovi malieb meno Majster kraskovských malieb. Na severnej lodi v hornom páse je znázornený naratívny cyklus zo života sv. Ladislava (tzv. ladislavská legenda), pod ním je výpravná scéna Klaňania sa troch kráľov a dvojica samostatných orámovaných obrazov: Oplakávanie Krista (Pieta) so sv. Jánom a Máriou Magdalénou a napravo sv. Helena a sv. Anna Samotretia. Tieto dva obrazy sú prácou dielne Majstra ochtinského presbytéria.

Na stene víťazného oblúka zo strany lode je v hornej časti na šírku celej steny rozmerné Zvestovanie. Z ľavej strany prilieta archanjel Gabriel, pravicou žehná a zdraví Pannu Máriu, ktorá sa na pravej strane modlí pri čítacom pulte s knihami. V jeho ľavici je nápisová páska s textom: „Ave Maria gratia plena Domin(us tecum)“, ktorý predstavuje nielen anjelské pozdravenie (Lk 1, 28), ale i začiatok známej modlitby obracajúcej sa na Kristovu matku. Pred archanjelom je biela váza s bielymi ľaliami ako známy mariánsky symbol odkazujúci k jej panenstvu. Vo vrchole kompozície je Boh Otec s knihou v ruke a žehnajúcim, alebo príkazovým gestom. Vzduchom k Márii smeruje malý nahý Ježiš s krížovým nimbom a pred ním holubica symbolizujúca Ducha svätého. Scéna Zvestovania pripomína slová z evanjelia (Jn 1, 14): „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“

Pod Zvestovaním je na ľavej strane Panna Mária Ochrankyňa a na pravej strane je Váženie duší (Psychostáza). Táto maľba predstavuje ikonografický typ, kde sa ako spásonosné závažie objavujú chleby. Najbližšie tento typ Váženia duší nájdeme v kostole v Rimavskom Brezove. 

V ostení víťazného oblúka sú polpostavy prorokov s nápisovými páskami v kvadriloboch. Na východnej stene presbytéria drží v hornej časti dvojica anjelov Veraikon. Pod týmto výjavom je zobrazený iluzívny záves na ploche celej steny, ktorý je prerušený len oknom. Na klenbe svätyne sa v jeho východnom poli nachádza žehnajúci Kristus v mandorle (Maiestas Domini), v ruke prekrytej plášťom drží otvorenú knihu. Po jeho bokoch je z pohľadu z lode na ľavej strane antropomorfné slnko a na pravej strane mesiac. V južnom poli sú na pozadí hviezdnej oblohy symboly evanjelistov držiace nápisové pásky- Lukáš ako okrídlený býk a Ján zobrazený ako orol. Severné pole klenby vypĺňajú figúry anjela a leva- symboly evanjelistov Matúša a Mareka. Pohľad do klenby na tróniaceho Krista v dúhovej mandorle obklopeného bytosťami má evokovať vízie opísané v starozákonných textoch (Iz 6, 1-4; Ez 4-28) a apokalyptické videnie sv. Jána (Zj 4, 2-9). V západnom poli klenby je veľká polfigúra Abraháma držiaceho v šatke drobné postavy (Abrahámovo lono), ktorá obrazne vyjadruje teologickú predstavu o dušiach budúcich vyvolených, slovami Jacquesa Le Goffa „privilegovaných zomrelých“, ktorí čakajú na Posledný súd na konci vekov. Abrahámovo lono predstavuje pred-raj. 

Na severnej stene presbytéria je v hornej časti kvadrilob s fragmentárne zachovanou polpostavou sivovlasého a bradatého muža. Oproti, v hornej časti južnej steny, je symetricky umiestnený kvadrilob s polpostavou, tiež zachovanou iba čiastočne, ktorú bádatelia označujú ako Krista, prípadne proroka. Pri podrobnejšom pohľade je potrebné túto identifikáciu odmietnuť. Postava má mimoriadne širokú tvár, v ktorej pozícia zachovaného oka a nosa - sú posunuté ďaleko mimo os tváre na ľavú stranu - evokuje ikonografický typ zobrazenia sv. Trojice s troma nosmi a ústami a so štyrmi očami, aký poznáme z kostolov v Ochtinej a Rákoši. Kraskovské zobrazenie sa od týchto príkladov líši v tom, že bočné tváre neboli zobrazené z čiastočného profilu, ale – súdiac podľa viditeľného oka a nosa – vedľa seba. V prospech trojtvárového zobrazenia sv. Trojice svedčí i široký priestor medzi plecami, kde z trupu pravdepodobne vyrastali tri krky, podobne ako na zobrazení sv. Trojice v Žehre. V neprospech určenia postavy ako Krista sú i ďalšie fakty: v priestore svätyne je už Kristus zobrazený v type Maiestas Domini a postava navyše nemá dvojfarebný krížový nimbus, ktorý zobrazenie Krista v Kraskove vždy sprevádza (Klaňanie troch kráľov, Zvestovanie, Maiestas Domini, Veraikon). I v tomto prípade by rozlúštenie textu pri postave pomohlo k jej jednoznačnému určeniu. 

Na severnej a južnej stene sa pod arkádami múrov ukončených cimburím nachádzajú postavy šiestich apoštolov s atribútmi v rukách: Starý apoštol s latinským krížom (možno sv. Ondrej), sv. Tomáš ukazujúci zakrvavené prsty svojej pravice, sv. Peter s kľúčom namaľovaný symbolicky na dverami do sakristie, sv. Pavol s mečom, sv. Ján držiaci kalich, ktorý prežehnáva pravicou a z neho vylieza malý had, mladý apoštol s knihou a šípom v ruke. V blízkosti sv. Jána je sanktuárium, nad ktorým je namaľovaná monštrancia. Šesť apoštolov na náprotivnej strane je identifikovaných nápismi pod ich nohami, majú iba všeobecné atribúty- knihy. Podľa spodnej časti pútnickej palice s kovaním a hrotom, ktorá sa zachovala pod sekundárne rozšíreným južným oknom, je možné určiť sv. Jakuba Väčšieho. Na víťaznom oblúku zo strany svätyne sú po stranách postavy mladých svätcov, pravdepodobne sv. Kozma a sv. Damián.

Fragmentárne je zachovaná monumentálna maľba na ľavej časti priečelia na východe, ktorá zobrazuje sv. Krištofa s Ježiškom na pleciach pri prechode cez rieku. Na fotografii z roku 1986 (archív PÚ SR) je ešte dobre viditeľná i morská panna pri svätcových nohách.

BIBLIOGRAFIA:

Bakoš Ján: Dejiny a koncepcie stredovekého umenia. Explikácia na gotickom nástennom maliarstve. Bratislava 1984.

Biathová Katarína: Príspevok k dejinám gotických nástenných malieb na Gemeri. In: Pamiatky a múzeá VII, 1958, 29-35.

Cipovová Miroslava – Megyeši Peter: Chlieb ako spásonosné závažie. K stredovekej ikonografii Váženia duší. In: Ars 49, 2, 2016, s. 164-171.

Dvořáková Vlasta: Kraskovo. In: Dvořáková – Josef Krása – Karel Stejskal: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Bratislava 1978, s. 107-112.

Dvořáková Vlasta: Talianske vývinové prúdy stredovekej nástennej maľby na Slovensku. In: Váross Marian (ed.): Zo starších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1965, s. 225-244.

Gerát Ivan: Stredoveké obrazové témy na Slovensku: osoby a príbehy. Bratislava 2001.

Gerát Ivan: Nástenné maľby, Kraskovo In: Balážová Barbara – Bibiana Pomfyová (eds.): Arslexicon- výtvarné umenie na Slovensku.  http://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=nastenne-malby-1.

Gerát Ivan: Svätí bojovníci v stredoveku: Úvahy o obrazových legendách sv. Juraja a sv. Ladislava na Slovensku. Bratislava 2011.

Gerát Ivan: Naratívny cyklus zo života sv. Ladislava v ikonografickom programe gemerských kostolov (poznámky ku vzťahu obrazov k textom). In: ARS 29, 1-3, 1996, s. 11-56.

Gerát Ivan: Naratívne nástenné cykly vo vidieckom prostredí. In: Buran Dušan (ed.): Dejiny slovenského výtvarného umenia: Gotika. Bratislava 2003, s. 148-159.

Glocková Barbora: Nástenné maľby v Kraskove. In: Buran Dušan (ed.): Dejiny slovenského výtvarného umenia: Gotika. Bratislava 2003, s. 675-676.

Glocková Barbora: Ars nova. Taliansky orientované nástenné maliarstvo 14. storočia. In: Buran Dušan (ed.): Dejiny slovenského výtvarného umenia: Gotika. Bratislava 2003, s. 138-147.

Gróh István: Középkori falképek Gömör megyében. In: Archeológiai Értesítő XV, 1895, 229-238.  

Krasko Ivan: Archanjel Michal, nástenná maľba v starobylom kostole na Kraskove In: Slovenské pohľady, XLVIII, 5, 1932, s. 301-308.

Plekanec Vladimír – Haviar Tomáš: Gotický Gemer a Malohont. Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe. Bratislava 2010, s. 134-159.

Prokopp Mária: Középkori freskók Gömörben. Somorja 2002, s. 53-64.

Prokopp Mária: Italian Trecento Influence on Murals in East Central Europe: Particulary Hungary. Budapest 1983, s. 93, 157.

Stejskal Karel: K obsahovej a formovej interpretácii stredovekých nástenných malieb na Slovensku. In: Váross Marian (ed.):  Zo starších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1965, s. 175-222.

Togner Milan: Recepcia a transformácia. Slovensko a Taliansko v stredoveku. K percepcii trecentných italizmov v stredovekej nástennej maľbe na Slovensku. In: Bakoš Ján (ed.): Problémy dejín výtvarného umenia na Slovensku Bratislava 2002, s. 54-78.

Togner Milan: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku: Súčasný stav poznania (Addenda et corigenda). Bratislava 1988, s. 54-55.

Togner Milan: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri. Bratislava 1989, s. 174-175.