Koceľovce

Stredoveké nástenné maľby v gemerskej obci Koceľovce (Gecelfalva) odkryl a publikoval István Gróh v roku 1984 . Gróh ich následne i  reštauroval. Nástenným maľbám venovali pozornosť maďarskí, českí a slovenskí historici umenia: Dénes Radocsay , Mária Prokopp, Vlasta Dvořáková, Milan Togner, Vladimír Wagner, Katarína Biathová, Ján Bakoš a Ivan Gerát. Maľby sú spracované i v Súpise pamiatok na Slovensku a v nedávno publikovanej monografii o stredovekých gemerských nástenných maľbách. Recentne bola publikovaná štúdia so zameraním na prehliadaný ikonografický typ Navštívenia s viditeľnými plodmi Ježiška a Jána Krstiteľa v telách Panny Márie a Alžbety.

Realizátorom malieb v Koceľovciach je dielňa Majstra ochtinského presbytéria, ktorý získal pomenovanie podľa malieb v blízkej obci Ochtiná . S maľbami v Ochtinej ich tak spája nielen identické datovanie, medzi rokmi 1377-1400, ale i rozvrhnutie rozsiahleho kristologického cyklu v presbytériu do troch horizontálnych registrov. 

Obrazové rozprávanie začína Zvestovaním v štítovom poli víťazného oblúka zo strany svätyne. Panna Mária kľačí pri čítacom pulte, ruky má pokorne prekrížené na hrudi a hlavu s čelenkou vo vlasoch sklonenú. Archanjel Gabriel pravicou ukazuje na Boha Otca vo vrchole kompozície a ľavicou drží nápisovú pásku s fragmentárne zachovaným textom Ave Maria gratia plena. Z oblakov vo vrchole štítu sa vynára bradatý Boh Otec s krížovým nimbom. Pravicou žehná a v ľavej ruke drží malú nahú postavu Krista s krížovým nimbom (pripomienka jeho smrti na kríži), ktorý tiež žehná smerom k Márii. Pred Kristom letí biela holubica ako symbol Ducha Svätého. Výjav inkarnácie je v tesnej blízkosti obrazov evanjelistov a cirkevných otcov na klenbe, navyše i obrazov starozákonných prorokov na špalete triumfálneho oblúka. Týmto spôsobom tvorcovia ikonografického programu presbytéria zdôraznili v scéne Zvestovania moment vtelenia božej Múdrosti, respektíve Pravdy. 

Na severnej stene v hornom registri pokračuje rozprávanie Narodením, takmer totožným so scénou v Ochtinej. Zachovala sa tu i postava pastiera, ktorá je v Ochtinej dnes viditeľná iba vo fragmentoch.

Chronológia rozprávania je porušená, keďže po Narodení nasleduje scéna Navštívenia. Tá je pozoruhodná najmä z ikonografického hľadiska: sú tu viditeľné figúry nenarodených detí v telách ich matiek. Nahý Ježiško dvíha hlavu, díva sa na Alžbetu a pravicou žehná, okolo jeho hlavy sú fragmenty krížového nimbu. Kľačiaci Ján Krstiteľ dvíha svoj pohľad smerom k tvári Panny Márie. Svätice so sklonenými hlavami sa vzájomne dívajú na svoje nenarodené deti. V takomto usporiadaní je priamo pod sebou - na pomyselnej vertikálnej osi – zobrazený Kristus ako plod v tele Márie, Kristus v modlitbe na Olivovej hore a v spodnom registri Kristus nesúci svoj kríž. Obdobné vzťahy v rámci kristologického cyklu vznikajú i v Ochtinej. Maľby Navštívenia s viditeľnými plodmi v kostoloch v Koceľovciach a Ochtinej sa radia k najstarším evidovaným príkladom tohto ikonografického typu v rámci nástenného maliarstva. Zriedkavý ikonografický typ je v odbornej literatúre spájaný najmä s františkánskou spiritualitou. Františkánske vplyvy na maľby v Koceľovciach a Ochtinej už boli v iných súvislostiach konštatované viacerými autormi. Sprostredkujúcu úlohu zrejme zohral františkánsky kláštor v blízkych Kameňanoch, o existencii ktorého nás informujú správy z druhej polovice 14. storočia. 

Po Navštívení nasleduje Klaňanie troch kráľov, ktoré je obdobne ako v Ochtinej rozdelené do dvoch obrazov v štítoch klenieb. Na prvom kráčajú dvaja králi, nesú dary a pozorujú anjela. Na druhom obraze, situovanom nad východným oknom presbytéria, kľačí najstarší kráľ pred Ježiškom a odovzdáva mu dar. Kráľova koruna je na znak úcty zložená pri jeho nohách. Nad hlavami postáv sa vznáša anjel, ktorý ukazuje na Ježiška.

Ďalšou scénou je Uvedenie Pána do chrámu, opäť rozdelená do dvoch obrazov. Na prvom sú tri kráčajúce ženy. Prvá kráča žena so zapálenými sviečkami v rukách (tzv. hromničné sviečky), nasleduje Panna Mária s Ježiškom v náručí, pričom sú tu znázornené takmer identické nežné gestá ako v Ochtinej: Ježiško ľavicou drží palec matkinej ľavej ruky a Máriina pravá ruka drží Ježiškove bosé nohy. Tretia žena je Mária Salome nesúca pár hrdličiek. Na pokračovaní scény Uvedenie Pána do chrámu je zobrazený stojaci Ježiško na oltári so žehnajúcim gestom pravice, ľavú ruku kladie na starého veľkňaza Simeona. Z pravej strany k Ježiškovi vzťahuje ruky Simeon a z ľavej strany Panna Mária.

Horný register na južnej stene presbytéria končí Korunovaním Panny Márie. Na rozdiel od ochtinského výjavu v Koceľovciach chýbajú muzicírujúci anjeli a architektúra trónov je omnoho jednoduchšia a bez baldachýnov. Pod týmto výjavom je scéna Kristov príchod do Jeruzalema. Žehnajúci Kristus sedí na oslici a žehná smerom k obyvateľom Jeruzalema, ktorí ho vítajú a pod nohy oslice hádžu palmové ratolesti a prestierajú svoje plášte. Za Kristom kráča sprievod apoštolov, dominantní sú najmä sv. Peter s veľkým kľúčom v rukách a sv. Pavol s mečom. 

Rozprávanie pokračuje na severnej stene scénou Posledná večera, ktorej kompozícia je podobná ako v Ochtinej. Rozdiel je v počte apoštolov, v Koceľovciach sú dvanásti, a tiež v skutočnosti, že sa takmer všetci apoštoli obracajú na Krista. Obdobne ako v Ochtinej i v Koceľovciach má Judáš tmavú svätožiaru, ktorá ho odlišuje. 

Vpravo od Poslednej večer je výjav Kristus na Olivovej hore. Kľačiaci Kristus sa modlí so zopätými rukami, pohľad smeruje k postave Boha Otca, ktorý sa vynára z oblakov a žehná Kristovi. Pred Kristom je na skale veľký kalich. V Kristovej blízkosti spia dvaja apoštoli, sv. Peter a sv. Ján.

Kristologický cyklus pokračuje na východnej stene presbytéria po stranách okna scénou Zajatia Krista. Obsahuje početnú skupinu vojakov, výjav Judášov bozk, v ktorom je opäť zobrazený Judáš s tmavou svätožiarou a zobrazenie sv. Petra, ktorý odťal Malchusovi ucho. V momente Judášovho zradného bozku Kristus zároveň lieči Malchusovi ucho.Ďalšia scéna, v osteniach juhovýchodného okna, predstavuje Petrovo zapretie Krista. Na južnej stene po stranách okna je zobrazený spútaný Kristus pred Kaifášom. 

V spodnom páse severnej steny presbytéria je Bičovanie Krista: Kristus priviazaný k stĺpu je bičovaný štyrmi mužmi, na jeho tele sú viditeľné početné rany. Ďalšou scénou je Korunovanie tŕním, na ktorej opäť štyria muži pomocou palíc pritláčajú na hlavu Krista tŕňovú korunu. Nasleduje Nesenie kríža, v ktorom Krista sprevádza skupina vojakov, dvaja lotri Gestas a Dysmas so zaviazanými očami, posmievajúci sa sprievod a Šimon Cyrenejský, pomáhajúci Kristovi niesť jeho kríž. Scéna Ukrižovania je monumentálna a zaberá výšku dvoch registrov. Pod vysokým krížom stojí skupina troch Márií, sv. Ján, Mária Magdaléna objímajúca kríž a dvaja vojaci. Jeden z nich- Longin, prepichuje kopijou Kristov bok. Po stranách Kristovho kríža sú ukrižovaní Gestas a Dysmas. Po pravici Krista je mladší z lotrov, Dysmas, ktorý oľutoval a jeho dušu odnáša anjel. Po ľavici Krista je starší lotor, Gestas, ktorého dušu odnáša diabol. 

Obraz Snímania z kríža je na južnej stene v spodnom registri: Jozef z Arimatey stojaci na rebríku pomáha Márii zvesiť Krista z kríža, pod krížom stojí sv. Ján, Nikodém z plátnom, Mária a ďalšie dve ženy. Panna Mária sa tvárou dotýka tváre svojho mŕtveho syna. V Ukladaní do hrobu ukladá Kristovo telo Mária, drží mŕtveho syna za hlavu a nežne si svoju tvár prikladá k jeho. Sprevádza ju skupina štyroch lamentujúcich žien, pri hlave Krista pomáha Jozef z Arimatey, pri nohách Nikodém. Napravo od hrobu stojí smútiaci sv. Ján. V spodnom registri sú zobrazení apoštoli, niektorí majú svoje tradičné atribúty: Sv. Peter s kľúčom, sv. Pavol s mečom a sv. Jakub s pútnickou palicou a kapsou.   V dolnej časti ostenia víťazného oblúka je zobrazená sv. Katarína s kolesom, svojim tradičným atribútom. Oproti v ostení víťazného oblúka je postava mladého svätca bez viditeľného atribútu. Nad postavami svätých sú v kvadrilóboch zobrazení šiesti proroci: Dávid, Šalamún, Jeremiáš, Ezechiel a Daniel. Zo strany svätyne sú na víťaznom oblúku pod Zvestovaním namaľovaný dvaja proroci s nápisovými páskami. V klenbe presbytéria  sú zobrazení cirkevní otcovia, symboly štyroch evanjelistov, anjeli s hudobnými nástrojmi, nápisovými páskami a proroci. V západnom poli klenby je sv. Ambróz a okrídlený býk ako symbol evanjelistu Lukáša, v severnom poli klenby je sv. Gregor a lev ako symbol evanjelistu Mareka, vo východnom poli klenby je sv. Augustín a človek, resp. anjel ako symbol sv. Matúša, v južnom poli je sv. Hieronym a orol ako symbol sv. Jána. V ďalších klenbových poliach svätyne smerom na východ sú namaľovaní proroci, anjeli hrajúci na hudobné nástroje a anjeli s kadidelnicami. V svorníku je namaľovaná tvár Krista, ako odkaz na Ježišove slová z evanjelia (Mt 21, 42): „Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným.“

BIBLIOGRAFIA:

Bakoš Ján: Dejiny a koncepcie stredovekého umenia na Slovensku. Explikácia na gotickom nástennom maliarstve. Bratislava 1984.

Biathová Kata: Príspevok k dejinám gotických nástenných malieb v Gemeri. In: Pamiatky a múzeá VII, 1958, s. 29-35.

Biathová Katarína: Diskusný príspevok na seminári o gemerských stredovekých nástenných maľbách. In: Edita Kušnierová (ed.): Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. - 31.3. 1978 vo Vyšnej Slanej, Rožňava 1978, s. 95-101.

Dvořáková Vlasta: Postavení mistrů gemerské nástěnné malby v medzinárodních souvislostech. In: Edita Kušnierová (ed.): Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. - 31.3. 1978 vo Vyšnej Slanej, Rožňava 1978, s. 87-93.

Dvořáková Vlasta: Talianske vývinové prúdy stredovekej nástennej maľby na Slovensku. In: Marian Váross (ed.), Zo starších výtvarných dejín Slovenska, Bratislava 1965, s. 225-244.

Dvořáková Vlasta: Ochtiná. In: Vlasta Dvořáková – Josef Krása – Karel Stejskal: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Bratislava 1978, s. 130.  

Gerát Ivan: Stredoveké obrazové témy na Slovensku: osoby a príbehy. Bratislava 2002.

Gerát Ivan: Naratívne nástenné cykly vo vidieckom prostredí. In: Dušan Buran (ed.): Dejiny slovenského výtvarného umenia: Gotika. Bratislava 2003, s. 148-159.

Gerát Ivan: Nástenné maľby, Evanjelický kostol a. v., Ochtiná. In: Barbara Balážová – Bibiana Pomfyová (edd.): Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku, http://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=nastenne-malby-6

Glos Peter: Architektonicko-historický výskum striech a krovov v Ochtinej a Koceľovciach. In: Zborník z konferencie konanej dňa 2. a 3. októbra 2014 v Rožňave, https://oz-goticka-cesta.webnode.sk/news/architektonicko-historicky-vyskum-striech-a-krovov-v-ochtinej-a-kocelovciach/

Gróh István: A geczefalvi és ochtinai templomok falképeiről. In: Archaeológiai Értesítő XIV, 1894, 170-172.

Gróh István: Középkori falképek Gömörmegyében. Első közlemény. In: Archaeológiai Értesítő XV, 1895, s. 56-66.

Gróh István: Középkori falképek Gömörmegyében. II. Befejező közlemény, In: Archaeológiai Értesítő XV, 1895, s. 232-238.

Güntherová Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok II. (K-P). Bratislava 1968, s. 56, 417. 

Megyeši Peter: „Et benedictus fructus ventris tui“: K ikonografii Navštívení na středověkých nástěnných malbách v Ochtiné a Koceľovcích. In: Umění / Art LXV, 2017, 3, 262-268.

Plekanec Vladimír – Haviar Tomáš: Gotický Gemer a Malohont: Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe, Martin 2010, s. 34-47, 92-107. Autorky textov Edita Kušnierová a Monika Skalská.

Prokopp Mária: Italian Trecento Influence on Murals in East Central Europe Particulary Hungary. Budapest 1983, s. 91-92, 171-172.

Prokopp Mária: Középkori freskók Gömörben. Šamorín 2002, s. 41-50.

Radocsay Dénes: Wandgemälde im mittelalterlichen Ungarn. Budapest 1977, s. 143-144.

Skalská Monika: Zo života stredovekej gemerskej a malohontskej šľachty (K okolnostiam výmaľby jej rodových kostolov). In: Historický zborník 22, 2011, 2, s. 31.

Togner Milan: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Súčasný stav poznania (Addenda et corrigenda). Bratislava 1988, s. 51-52.

Togner Milan: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri. Bratislava 1989, s. 173-174.

Togner Milan: Ochtiná, okres Rožňava (Evangelický a. v. kostel), 1976 (Strojopis uložený v Knižnici Katedry dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave).

Togner Milan: K průzkumu nástěnných maleb v Rožňavském okrese. In: Edita Kušnierová (ed.): Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. - 31.3. 1978 vo Vyšnej Slanej, Rožňava 1978, s. 33-71.

Togner Milan: Recepcia a transformácia: Slovensko a Taliansko v stredoveku. K percepcii trecentných italizmov v stredovekej nástennej maľbe na Slovensku. In: Ján Bakoš et al., Problémy dejín výtvarného umenia na Slovensku, Bratislava 2002, s. 54-78.  

Wagner Vladimír: Dejiny výtvarného umenia na Slovensku. Trnava 1930, s. 102 (Koceľovce uvádzané pod pomenovaním Gecelovce).

Wagner Vladimír: Vývin výtvarného umenia na Slovensku. Bratislava 1948, s. 31-32.