Kyjatice

Nástenné maľby v Kyjaticiach (Kiete) boli objavené a čiastočne odkryté Istvánom Grohom v roku 1894, neskôr pokračovali v odkrývaní v rokoch 1980 a 1985 Jiří Josefík a Ladislav Székely a celý interiér kyjatického kostola bol reštaurovaný medzi rokmi 1986-1989 (L. Székely, J. Josefík, I. Žucha a kolektív Štátnych reštaurátorských ateliérov Levoča). Výskumu nástenných malieb sa venovali najmä Vlasta Dvořáková a Milan Togner, maľby sú spracované i v najnovšej monografii o gemerských nástenných maľbách od kolektívu autorov. 

Nástenné maľby realizované v dvoch obdobiach pokrývajú vnútorný plášť presbytéria, víťazný oblúk zo strany lode a severnú stenu lode.

V spodnej časti presbytéria je namaľovaný iluzívny záves, nad ktorým je desať medailónov s polpostavami prorokov s nápisovými páskami. Na východnej stene presbytéria je Boh Otec a dve kľačiace ženské postavy so svätožiarou, ktoré sa k nemu modlia. Boh Otec v mandorle žehná smerom k postave na pravej strane. Podľa Milana Tognera predstavuje táto scéna zvestovanie Panne Márii. Podľa autorov recentnej monografie sú modliace sa postavy Panna Mária a sv. Ján. Ivan Gerát vyjadril domnienku, že pravdepodobne ide o obraz mystickej vízie, charakteristickej pre ženskú zbožnosť neskorého stredoveku.

V hlbokom ostení východného kruhového okna je postava anjela s dvoma kráľovskými korunami, podobne ako v špalete južného okna v presbytériu v Ochtinej. Milan Togner uvažoval, že je to postava sv. Ľudovíta z Toulouse. V nižšom registri malieb na východnej stene je skupina štyroch svätíc a apoštola: zľava stojí starý apoštol s knihou, nasleduje sv. Barbora s vežou, sv. Uršuľa (alebo sv. Kristína) so šípom, sv. Mária Magdaléna s lebkou a sv. Agáta s odrezaným prsníkom v ruke. Na južnej stene sa zachovalo sedem postáv apoštolov, pôvodne ich bolo osem, ale jedna postava zanikla pri rozširovaní okenného otvoru. Na základe atribútov sa dajú identifikovať sv. Jakub s pútnickou palicou a sv. Pavol s mečom. 

Na severnej stene presbytéria je fragmentárne zachovaný obraz Bolestného Krista (Imago pietatis) s viditeľnými a krvácajúcimi ranami na rukách, nohách a na boku. Prst ľavej ruky si vkladá do výraznej krvácajúcej rany na boku a podľa pozície tela a prúdu vytekajúcej krvi je zrejme, že krv bola zachytávaná do dnes nezachovaného namaľovaného kalicha situovaného nad sanktuáriom. Maľba teda poukazuje na Kristovu obetu a svojou ikonografiou i umiestnením v tejto časti presbytéria má jasný eucharistický kontext. 

V ostení víťazného oblúka sú zobrazené múdre a pochabé panny s olejovými lampami. Na stene víťazného oblúka zo strany lode sú maľby rozdelené do dvoch registrov. V hornom registri sú zľava doprava zobrazené nasledujúce scény: Zajatie Krista s výjavom Judášovho bozku, v ktorom je, obdobne ako v Koceľovciach a Ochtinej, Judáš zobrazený s tmavou svätožiarou. Nasleduje scéna Kristus pred Pilátom, kde sa objavuje postava sluhu, ktorá v nádobe prináša Pilátovi vodu na omytie rúk. V rukách Piláta je vidieť ručník, ktorým si utiera ruky.

Po tejto scéne nasleduje Zvestovanie Panne Márii. Prilieta Archanjel Gabriel s nápisovou páskou v ruke, nad ním sa z oblaku vynára postava Boha Otca so žehnajúcim gestom pravice a pred ním smeruje k Panne Márii malá nahá postavička Ježiša. Nad hlavou Panny Márie je biela holubica ako symbol Ducha Svätého. Panna Mária kľačí pri čítacom pulte s otvorenou knihou.

Nasleduje scéna Nesenia kríža s početným komparzom, ktorá je v pravej časti kompozície zachovaná iba čiastočne. V ľavej spodnej časti víťazného oblúka je Ukrižovanie, ktoré sa zachovalo iba fragmentárne. Pod krížom je skupina troch Márií, sv. Ján Evanjelista a skupina vojakov. V pravej spodnej časti víťazného oblúka je zobrazená Pieta so skupinou oplakávajúcich žien a sv. Jánom. Telo mŕtveho Krista je prezentované tak, aby bolo viditeľných všetkých jeho päť rán: na rukách, nohách a boku. Celé Kristovo telo pokrývajú početné stopy krvi. Tento zrejmý akcent na Kristovu krv je prítomný v rámci celej výmaľby presbytéria a víťazného oblúka (zakrvavený Bolestný Kristus, Nesenie kríža, Ukrižovanie, Pieta). Maľby staršej fázy sú v literatúre datované do sedemdesiatych až osemdesiatych rokov 14. storočia. 

Na severnej stene lode je rozmerná, mnohofigurálna a atypická kompozícia Posledného súdu, s početnými nápisovými páskami. Táto maľba patrí do mladšieho obdobia a je datovaná nápisom: Anno dm 1426. Kruhová časť kompozície je rozdelená na deväť častí, v jej centre je tróniaci Kristus v mandorle ukazujúci svoje rany. Po jeho stranách sú anjeli s Arma Christi. V spodnej časti vstávajú mŕtvi z hrobu a nastáva triedenie na zavrhnutých a spasených. Posledný súd v Kyjaticiach má znaky teologicky náročnej kompozície.  

BIBLIOGRAFIA:

Bakoš Ján: Dejiny a koncepcie stredovekého umenia. Explikácia na gotickom nástennom maliarstve. Bratislava 1984.

Dvořáková Vlasta: Kyjatice. In: Dvořáková Vlasta – Krása Josef – Stejskal Karel: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Bratislava 1978, s. 113-114.

Gerát Ivan: Stredoveké obrazové témy na Slovensku: osoby a príbehy. Bratislava 2001.

Gerát Ivan: Kyjatice, nástenné maľby. In: Balážová Barbara– Pomfyová Bibiana (eds.): Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku. http://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=nastenne-malby-5

Plekanec Vladimír – Haviar Tomáš: Gotický Gemer a Malohont: Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe, Martin 2010, s. 120-133. Autorky textov Edita Kušnierová a Monika Skalská.

Prokopp Mária: Középkori freskók Gömörben. Somorja 2002.

Togner Milan: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri. Bratislava 1989, s. 175-176.

Togner Milan: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku (Addenda et corigenda). Bratislava 1988, s. 59.  

Togner Milan: Recepcia a transformácia: Slovensko a Taliansko v stredoveku. K percepcii trecentných italizmov v stredovekej nástennej maľbe na Slovensku. In: Bakoš Ján et al.: Problémy dejín výtvarného umenia na Slovensku, Bratislava 2002, s. 73-75.