Ochtiná

Stredoveké nástenné maľby v Ochtinej (Ochtina/Martonháza) sú predmetom záujmu historikov umenia už od konca 19. storočia, kedy ich objavil, odkryl a publikoval István Gróh. Ten ich následne i reštauroval. Neskôr sa nástenným maľbám venovali maďarskí, českí a slovenskí historici umenia: Dénes Radocsay, Mária Prokopp, Vlasta Dvořáková, Milan Togner, Vladimír Wagner, Katarína Biathová, Ján Bakoš a Ivan Gerát. Maľby sú spracované i v Súpise pamiatok na Slovensku a v nedávno publikovanej monografii o stredovekých gemerských nástenných maľbách od kolektívu autorov. Pozornosť bádateľov smerovala predovšetkým k analýzam štýlu malieb, určeniu autorstva a ich zaradeniu v rámci vývoja stredovekej nástennej maľby na Gemeri. V bohatej bibliografii má menšie zastúpenie ikonograficky orientované skúmanie. Recentne bola publikovaná štúdia so zameraním na prehliadaný ikonografický typ Navštívenia s viditeľnými plodmi Ježiška a Jána Krstiteľa v telách Panny Márie a Alžbety.

Milan Togner označil anonymného autora malieb v Ochtinej ako Majstra ochtinského presbytéria a maľby považoval za kľúčové realizácie, významné pre ďalší vývoj gemerskej stredovekej nástennej maľby. Maľby boli jednotlivými autormi prevažne datované do šesťdesiatych až osemdesiatych rokov 14. storočia. Pre upresnenie datovania malieb je dôležitý nový údaj získaný na základe dendrochronologickej analýzy krovu kostola: klenba a nástenné maľby museli byť realizované po roku 1377. Podľa zistení Milana Tognera, založených na prieskume širokého okruhu stredovekých objektov s nástennými maľbami, časová nadväznosť medzi dokončením stavby a výmaľbou interiéru nepresahuje vo väčšine prípadov dobu tridsiatich rokov. Na základe týchto skutočností môžeme predpokladať vznik malieb v Ochtinej medzi rokmi 1377-1400. Podľa Moniky Skalskej, ktorá sa venovala výskumu písomných prameňov spojených s aristokraciou Gemera z obdobia vzniku nástenných malieb, môžeme objednávku a financovanie malieb spojiť s Petrom zo Štítnika, po roku 1358. Ten v tomto roku pravdepodobne zdedil väčšinu majetkov po svojom zosnulom bratovi Jánovi zo Štítnika. Ikonografický program je rozdelený do troch horizontálnych pásov na stenách presbytéria. 

Rozprávanie začína vo vrchole víťazného oblúka Zvestovaním, kde Archanjel Gabriel drží nápisovú pásku s textom Ave maria gratia plena a Boh Otec vypúšťa bielu holubicu ako symbol Ducha Svätého smerom k Panne Márii, ktorá kľačí a číta za pultom. Obrazové rozprávanie pokračuje v čele klenby severnej steny scénou Navštívenia. Majster ochtinského presbytéria zobrazil v Navštívení príchod Panny Márie k Alžbete stojacej na mierne vyvýšenom stupni pred trónom s baldachýnom, pričom budúce matky sa k sebe vzájomne nakláňajú a držia za ruky. Obe svätice sprevádzajú komparzné ženské postavy, pravdepodobne slúžky. Tá za Alžbetou ukazuje pravicou na stretnutie, žena za Máriou dvíha obe ruky v geste radosti či prekvapenia. Ochtinské Navštívenie je menej zachované ako maľba v Koceľovciach, týka sa to najmä tvári Alžbety a Márie, ale napriek tomu sú plody Ježiša a Jána Krstiteľa i tu dobre viditeľné. Ježiško svoj pohľad a žehnajúce gesto pravice smeruje na Jána Krstiteľa, ktorý kľačí a ruky má zopäté v modlitbe. Jeho mierne dvihnutá hlava a pohľad smerujú k tvári Márie. 

Pod Navštívením je výjav Kristovho príchodu do Jeruzalema. Ako upozornil Ivan Gerát, týmto spôsobom vzniká v rámci ochtinského presbytéria paralela dvoch príchodov. Tento akcent je navyše zdôraznený i lokalizáciou nenarodeného žehnajúceho Ježiška na osi, ktorá ho spája so zobrazením žehnajúceho Krista na oslovi. Priamo pod nenarodeným Jánom Krstiteľom, ktorý sa klania Ježiškovi, je analogicky zobrazená skupina obyvateľov Jeruzalema vítajúca prichádzajúceho Krista hlbokým úklonom. Na pomyslenej priamke spájajúcej tri zobrazenia Krista je v spodnom registri zobrazené jeho obnažené a týrané  telo v scéne Bičovania. V tejto scéne vystriedali predchádzajúce gestá vítania a úcty drastické zobrazenia výsmechu a ponižovania. Maľby Navštívenia s viditeľnými plodmi v kostoloch v Ochtinej a Koceľovciach sa radia k najstarším evidovaným príkladom tohto ikonografického typu v rámci nástenného maliarstva. Zriedkavý ikonografický typ je v literatúre spájaný najmä s františkánskou spiritualitou. Františkánske vplyvy na maľby v Koceľovciach a Ochtinej už boli v iných súvislostiach konštatované viacerými autormi. Sprostredkujúcu úlohu zrejme zohral františkánsky kláštor v blízkych Kameňanoch, o existencii ktorého nás informujú správy z druhej polovice 14. storočia. Po Navštívení nasleduje scéna Narodenia: oddychujúca ležiaca Panna Mária sleduje spiaceho Jozefa, ktorého sa dotýka anjel a ukazuje mu smerom k Ježiškovi uloženému v jasličkách. Nad nahým Ježiškom sa skláňajú osol a vôl. Postava na pravej strane, ktorá sa prichádza pokloniť Ježiškovi je pravdepodobne pastier. 

Ďalšou scénou je Klaňanie sa troch kráľov, rozdelené do dvoch obrazov v dvoch čelách klenby. Na prvom dvaja králi na koňoch a s darmi v rukách sledujú hviezdu. Na druhom obraze, nad východným oknom presbytéria, kľačí najstarší kráľ pred Máriou s Ježiškom. Ježiško pravou rukou žehná kráľovi a ľavou sa naťahuje za darom. Vo vrchole kompozície je anjel, ktorý viedol kráľov. Pravicou ukazuje na Ježiška a ľavou rukou ukazuje na hviezdu nad Máriou. 

Nasleduje scéna Uvedenie Pána do chrámu, opäť rozdelená do dvoch obrazov. Na prvom kráča v čele sprievodu Jozef a palicou v ruke, za ním je ženská postava, nasleduje Mária Salome s dvoma bielymi hrdličkami v rukách a na konci Panna Mária s Ježiškom v náručí. Pôsobivé sú nežne gestá: Ježiško pravou rukou drží Máriu za bradu a ľavicou drží palec jej ľavej ruky. Máriina pravá ruka drží Ježiškove bosé nohy. Ich tváre sa dotýkajú podobne ako v scéne Ukladania Krista do hrobu. Na pokračovaní scény Uvedenie Pána do chrámu je zobrazený stojaci Ježiško na oltári so žehnajúcim gestom. Z pravej strany k nemu vzťahuje ruky starý veľkňaz Simeon a z ľavej strany Panna Mária.

V strednom páse od severnej steny nasleduje Kristov príchod do Jeruzalema: Kristus sedí na oslovi, žehná a nasleduje ho zástup apoštolov. Dominantný je najmä sv. Peter s veľkým kľúčom v ruke. Oproti nemu je vítajúci zástup obyvateľov mesta, ktorí kladú pod nohy osla plášte a palmové ratolesti. 

Nasleduje zobrazenie Poslednej večere: Kristus drží v ľavej ruke chlieb, pravicou žehná. Jednotliví apoštoli jedia, pijú, krájajú chlieb. Zdá sa, že na Kristove slová, že jeden z nich ho zradí, reaguje len sv. Ján spočívajúci na jeho prsiach, sv. Peter po Kristovej pravici a apoštol po jeho ľavici. Judáš sedí oproti Kristovi a prstom ukazuje na seba. Od apoštolov sa odlišuje tmavou svätožiarou a tak je zobrazený i v obraze, keď bozkom zrádza Krista. Zvláštnosťou je, že v Poslednej večeri je zobrazených iba jedenásť apoštolov. 

Nasledujúca scéna zobrazuje Krista na Olivovej hore: Kristus sa modlí, pre ním na skale je položený kalich a v blízkosti spia apoštoli sv. Peter a sv. Ján. Z pravého horného rohu žehná Boh Otec. Kristologický cyklus pokračuje mnoho figurálnou kompozíciou Zajatia Krista so scénami Judášovho bozku, sv. Petra s vytaseným mečom proti Malchusovi a Petrovým zapretím Krista v špalete okna juhovýchodného okna. Na južnej stene presbytéria v strednom registri rozprávanie pokračuje podobnými scénami Kristus pred Pilátom a Kristus pred Kaifášom, v ktorých stojí vypočúvaný Kristus v sprievode vojakov so zviazanými rukami pred telom. Nasleduje scéna zničená sekundárnym oknom, pravdepodobne Pilátovo umývanie rúk. 

V spodnom registri na severnej stene pokračujú výjavy pašiového cyklu. V scéne Bičovania je takmer nahý Kristus priviazaný k stĺpu a z oboch strán ho bičujú traja muži. Kristovo telo je pokryté početnými ranami. 

Na ďalšom obraze je Korunovanie tŕním: sediaci Kristus so zaviazanými rukami je obklopený štyrmi mužmi, ktorí mu pomocou palíc celou váhou svojich tiel pritláčajú na hlavu tŕňovú korunu. 

V nasledujúcom Nesení kríža sú okrem Krista a dvoch vojakov - z ktorých sa jeden Kristovi vysmieva vulgárnym gestom pravice - prítomní i dvaja lotri, vedení na ukrižovanie so zaviazanými očami. 

V scéne Ukrižovania je pod Kristom na kríži skupina troch Márií a sv. Ján Evanjelista. Po stranách Krista sú ukrižovaní lotri z predchádzajúcej scény - Gestas a Dysmas – s brutálne polámanými telami a ranami. Po pravici Krista je mladší z lotrov, Dysmas, ktorý oľutoval a jeho dušu odnáša anjel. Po ľavici Krista je starší lotor, Gestas, ktorého dušu odnáša diabol. Na východnej stene presbytéria pokračuje rozprávanie obrazom Snímania z kríža, v ktorom sa objavuje Jozef z Arimatey, ktorý z rebríka zvešiava Krista z kríža, Nikodém s plátnom, do ktorého zabalia Krista, sv. Ján a skupina žien s Máriou. 

Nasleduje scéna Oplakávania: Mária drží mŕtve Kristovo telo posiate ranami a obklopuje ju skupina štyroch trúchliacich žien. 

V scéne Ukladania do hrobu ukladá Kristovo telo Mária, skupina štyroch lamentujúcich žien, pri hlave Krista pomáha sv. Ján a pri nohách Jozef z Arimatey. 

V obraze Zmŕtvychvstania je odvalená kamenná platňa hrobu a Kristus z neho vychádza so žehnajúcim gestom pravice. V tesnej blízkosti hrobu spia traja vojaci oblečení v krúžkovej zbroji, s prilbicami na hlavách a ozbrojení kopijami a palcátom. Nasledujúca scéna Kristus v predpeklí je dochovaná iba čiastočne, poškodilo je barokové okno. Kristus na nej otvára brány predpeklia a z tlamy Leviatana za ruku vyvádza Adama. Adam je na čele zástupu vychádzajúcich ľudí. 

Nad barokovým oknom v hornom registri je scéna Korunovania Panny Márie. Panna Mária i Kristus sedia na trónoch, sú natočení smerom k sebe, Kristus pravicou žehná Máriu, ktorá má na hlave korunu. Po stranách trónov sú dvaja stojaci anjeli, hrajúci na strunové hudobné nástroje.

Pod východným oknom je obraz Krista Trpiteľa, pod južným oknom postavy dvoch svätých biskupov. Vo vrchole špalety východného okna je pozoruhodné zobrazenie Sv. Trojice s troma tvárami. Pod ním napravo - v ostení okna - je v medailóne zobrazený mladík, a oproti nemu je v medailóne mladá žena s čelenkou vo vlasoch. Identita postáv, respektíve dôvod ich zobrazenia v rámci ikonografického programu ostáva zatiaľ neznámy. V špalete južného okna je postava anjela s dvoma kráľovskými korunami v rukách, ktorej ikonografia nie je jasná. V ostení víťazného oblúka sú polpostavy starozákonných prorokov, v spodnej časti postava sv. Erazma. Steny víťazného oblúka zo strany svätyne pokrývajú v spodnej časti maľby troch Márií, dvojice apoštolov a dvojice ozbrojencov. Na ploche steny víťazného oblúka zo strany lode je rozmerná scéna Posledného súdu, s ktorou súvisia fragmenty malieb svätcov v dnešnom povalovom priestore nad mladšou vsadenou klenbou. V centre kompozície Posledného súdu tróni Kristus (Maiestas Domini) obklopený dúhovou mandorlou, ktorú po stranách pridržiavajú dvaja anjeli. Za nimi sú po stranách viditeľné kľačiace postavy, pravdepodobne Panna Mária a Ján Krstiteľ. V strednom páse kompozície Posledného súdu sú zobrazení dvaja trúbiaci anjeli a zástupy svätých.  Pod nimi je v ľavej časti spodného registra skupina mŕtvych, ktorí vstávajú z hrobov. 

BIBLIOGRAFIA:

Bakoš Ján: Dejiny a koncepcie stredovekého umenia na Slovensku. Explikácia na gotickom nástennom maliarstve. Bratislava 1984.

Biathová Kata: Príspevok k dejinám gotických nástenných malieb v Gemeri. In: Pamiatky a múzeá VII, 1958, s. 29-35.

Biathová Katarína: Diskusný príspevok na seminári o gemerských stredovekých nástenných maľbách. In: Edita Kušnierová (ed.): Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. - 31.3. 1978 vo Vyšnej Slanej, Rožňava 1978, s. 95-101.

Dvořáková Vlasta: Postavení mistrů gemerské nástěnné malby v medzinárodních souvislostech. In: Edita Kušnierová (ed.): Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. - 31.3. 1978 vo Vyšnej Slanej, Rožňava 1978, s. 87-93.

Dvořáková Vlasta: Talianske vývinové prúdy stredovekej nástennej maľby na Slovensku. In: Marian Váross (ed.), Zo starších výtvarných dejín Slovenska, Bratislava 1965, s. 225-244.

Dvořáková Vlasta: Ochtiná. In: Vlasta Dvořáková – Josef Krása – Karel Stejskal: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Bratislava 1978, s. 130.  

Gerát Ivan: Stredoveké obrazové témy na Slovensku: osoby a príbehy. Bratislava 2002.

Gerát Ivan: Naratívne nástenné cykly vo vidieckom prostredí. In: Dušan Buran (ed.): Dejiny slovenského výtvarného umenia: Gotika. Bratislava 2003, s. 148-159.

Gerát Ivan: Nástenné maľby, Evanjelický kostol a. v., Ochtiná. In: Barbara Balážová – Bibiana Pomfyová (edd.): Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku, http://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=nastenne-malby-6

Glos Peter: Architektonicko-historický výskum striech a krovov v Ochtinej a Koceľovciach. In: Zborník z konferencie konanej dňa 2. a 3. októbra 2014 v Rožňave, https://oz-goticka-cesta.webnode.sk/news/architektonicko-historicky-vyskum-striech-a-krovov-v-ochtinej-a-kocelovciach/

Gróh István: A geczefalvi és ochtinai templomok falképeiről. In: Archaeológiai Értesítő XIV, 1894, 170-172.

Gróh István: Középkori falképek Gömörmegyében. Első közlemény. In: Archaeológiai Értesítő XV, 1895, s. 56-66.

Gróh István: Középkori falképek Gömörmegyében. II. Befejező közlemény, In: Archaeológiai Értesítő XV, 1895, s. 232-238.

Güntherová Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok II. (K-P). Bratislava 1968, s. 56, 417. 

Megyeši Peter: „Et benedictus fructus ventris tui“: K ikonografii Navštívení na středověkých nástěnných malbách v Ochtiné a Koceľovcích. In: Umění / Art LXV, 2017, 3, 262-268.

Plekanec Vladimír – Haviar Tomáš: Gotický Gemer a Malohont: Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe, Martin 2010, s. 34-47, 92-107. Autorky textov Edita Kušnierová a Monika Skalská.

Prokopp Mária: Italian Trecento Influence on Murals in East Central Europe Particulary Hungary. Budapest 1983, s. 91-92, 171-172.

Prokopp Mária: Középkori freskók Gömörben. Šamorín 2002, s. 41-50.

Radocsay Dénes: Wandgemälde im mittelalterlichen Ungarn. Budapest 1977, s. 143-144.

Skalská Monika: Zo života stredovekej gemerskej a malohontskej šľachty (K okolnostiam výmaľby jej rodových kostolov). In: Historický zborník 22, 2011.

Togner Milan: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Súčasný stav poznania (Addenda et corrigenda). Bratislava 1988, s. 51-52.

Togner Milan: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri. Bratislava 1989, s. 173-174.

Togner Milan: Ochtiná, okres Rožňava (Evangelický a. v. kostel), 1976 (Strojopis uložený v Knižnici Katedry dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave).

Togner Milan: K průzkumu nástěnných maleb v Rožňavském okrese. In: Edita Kušnierová (ed.): Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. - 31.3. 1978 vo Vyšnej Slanej, Rožňava 1978, s. 33-71.

Togner Milan: Recepcia a transformácia: Slovensko a Taliansko v stredoveku. K percepcii trecentných italizmov v stredovekej nástennej maľbe na Slovensku. In: Ján Bakoš et al., Problémy dejín výtvarného umenia na Slovensku, Bratislava 2002, s. 54-78.  

Wagner Vladimír: Dejiny výtvarného umenia na Slovensku. Trnava 1930, s. 102.

Wagner Vladimír: Vývin výtvarného umenia na Slovensku. Bratislava 1948, s. 31-32.